Prvé, čo každé ráno urobím, je že pozriem z okna či už snežilo. A ono stale nie a nie.

Ale pozitívna správa je, že hlásili od zajtra. Mám rada sneh. A nemám rada leto. Vonku je teplo, človek sa potí sám na seba a nedá sa vydržať. V zime je to super. Ale tento rok má byť suchá zima. Nič potešujúce. Chápem ľudí, čo bývajú na dedine a ked troška zasnežim, zapadá im dom, cesty a sú odrezaní od sveta. Ale všetko je sila zvyku pamätám si, ako som minulý rok šla na silvestra za Ním. Deň predtým bola kalamita a nechodili autobusy. A este v to ráno som bola presvedčená, že nikam nejdem, lebo sa tam nedostanem a navyše On bol v robote. Ale aspoň raz bolo všetko v náš prospech a ja som úspešne dorazila. Nie k Nemu domov. To by ste si zbytočne mysleli. My sme mali iný, lepší plan. Až na to, že o polnoci, ked celé Slovensko žilo, my sme spokojne spali. Ale o tom som vôbec nechcela. Úplne som odbočila od témy aha už viem, takže včera hlásili sneženie. Dúfam, že to bude take poriadne. Víkend trávim zasa s Ním, takže sa chcem ísť hádzat do snehu. V podstate ani blato nie je zle. Ked sa to tak vezme… Hodím sa o chodník, tak či tak budem na zemi.A nebude to zrejme asi nič príjemné ako ked budem v snehu. Inak dnes je voľno. Nejaký sviatok. Neviem aký, ani ma to nezaujíma, hlavne že mi ho zaplatia. Nie, nie som na peniaze ako by si mnohí pomysleli. Ale v tejto dobe sa neoplatí robiť nič zadarmo. No..Ja robím aj zadarmo veci, ale za niektoré si nechám zaplatiť. Aj ked nie podľa mojich predstáv, ale nechám. No a zajtra napríklad budem musieť robiť. Za peniaze. A dnes? Dnes zadarmo. Čaká ma upratovanie izby. Ako ja tú činnosť neznášam.